Donedávna provinčné mestečko Kladno vďaka nálezu uhlia a založeniu železiarní rastie a mení sa na moderné mesto. Buduje sa kanalizácia, dláždi ulice, stavia nová, honosnejšia radnica i väčší kostol. V miestach, kde bývala pole, sa zakladá nová nemocnica, potreba odborníkov vedie k založeniu reálky – a konečne po niekoľkých rokoch zháňania peňazí dôjde aj na stavbu divadla. V pozadí toho všetkého stojí jediný muž – starosta Jaroslav Hruška, ktorý mesto viedol s krátkou prestávkou viac ako štvrť storočia ao jeho rozvoj sa zaslúžil ako nikto iný.

Činorodý a tvrdohlavý muž vynikal presvedčovacími schopnosťami a dokázal realizovať svoje plány napriek tomu, že im jeho okoliu veľmi neverilo. Vyjsť s ním nebolo vždy ľahké, vedelo sa, že je ješitný a že ťažko znáša svoje prehry. Keď sa mu nedarilo presadiť stavbu nového kostola, radšej demonštratívne zložil starostenskú funkciu a na tri roky úplne zmizol z verejného života. Neskôr sa ale vrátil a pracoval pre mesto s ešte väčšou vervou.

Je smutným osudom mnohých významných osobností, že ku koncu života musí pozorovať, ako je ich odkaz pošliapaný a zásluhy zabudnuté. Jaroslav Hruška týmto rozčarovaním prešiel po vzniku samostatného Československa, kedy sa na čele Kladna postavili jeho dlhoroční odporcovia. Ako symbol predchádzajúcej éry musel opustiť všetky funkcie a posledných dvanásť rokov života strávil v ústraní, obklopený len niekoľkými málo priateľmi a pohrúžený do svojich spomienok.