Ak sa niekedy pustí do autobiografického spomínania Jaromír Jágr, nikoho neprekvapí, že Ariadninou niťou prepájajúcou sled jeho rozprávania bude hokej: kde žil, o čom premýšľal, čo sa dozvedel o sebe, akých ľudí stretával - všetko (alebo skoro všetko) bude zrejme nejako súvisieť so športom, v ktorom vynikol. Prečo sa teda čudovať, že literárny vedec a polonista Petr Posledný urobil osou svojich spomienok knižky, presnejšie povedané čitateľské zážitky: čítanie a vývoj svojej schopnosti čítať nielen písmenká a slová – odhaliť ďalšie vrstvy príbehov, premýšľať o tom, čo autor napísal a tiež ako to napísal. Previazať si dobrodružstvo čítania, myslenia i vlastného písania s dobrodružstvom svojho života. Posledného „listy dôverné“ (s minimom úplne osobných dôverností) tvoria prokomponovanú skladbu zachytávajúcu jeho mladosť a zrenie v Česku pred odchodom do Poľska: tri oddiely nazvané podľa miest, kde vtedy žil, s podtitulmi charakterizujúcimi dané životné etapy, rámované prológom a epilógom. Na „pokračovanie nabudúce“ nemusíme čakať, nájdeme ich v autorových už vydaných knihách venovaných poľskej literatúre aj stretávaniu a stretávaniu poľského a českého literárneho sveta.