Kritické, komentované vydanie dvoch monografií Přemysla Blažíčka o poézii Vladimíra Holana a Karla Tomana.<br>Priemysel Blažíček vniesol do českého myslenia o literatúre okrem osobitých súdov a čistého jazykového štýlu dva výnimočné rozmery. Prvým je perspektíva filozofického záujmu, v ktorej umenie posledného storočia nadobúda prostredníctvom filozofie nový, oživujúci zmysel. Autora v tomto ohľade orientovali najmä texty F. Nietzscheho, H. Bergsona, M. Heideggera a M. Merleau-Pontyho, v českom prostredí potom kontakt s J. Patočkou, L. Hejdánkom, J. Nemcom a P. Koubou. Druhým Blažíčkovým vkladom je sebareflexívny pohľad na tvorivé aj prevádzkové mechanizmy akademickej literárnej vedy, ktorý zároveň znamená šance tejto disciplíny a možné východisko zo súčasnej slepej uličky stále zbytočnejších textov o umení (inšpiráciou tu bola tvorba FX Šaldy, J. Grossmana a E. Staigera). Ako príslušník generácie Mukařovského žiakov si pri poznaní metodologických impulzov štrukturalizmu podržal od tohto zamerania kritický odstup a spolu s individuálne odlišnými cestami J. Lopatky, J. Vohryzka a R. Grebeníčkovej predstavujú jeho texty jednu z mála pôvodných hodnôt českej literárnej eseistiky posledných štyridsiatich rokov. <br><br>gt ; Přemysl Blažíček (16. 4. 1932 v Matejove pri Žďári nad Sázavou - 26. 4. 2002 v Prahe) pracoval po ukončení vysokoškolských štúdií (1956) od roku 1958 po celý život v Ústave pre českú literatúru, kde sa podieľal na tvorbe slovníčok literárnohistorických príručiek, najmä Lexikónu českej literatúry (I - 1985, II - 1993, III - 2000, IV - 2008). Po roku 1968/69 resignoval na vedeckú kariéru, nepristupoval na politické kompromisy, v rokoch 1969-1989 nepublikoval v oficiálnych periodikách ani riadku a "súkromne" napísal päť prenikavých monografií o Holanovi (1969, vyd. 1991), Tomanovi. 1995), Holečkovi (1981, vyd. 1992), Haškovi (1989, vyd. 1991) a Škvoreckom (1992). V tzv. procese s českým hudobným undergroundom sa v roku 1976 znaleckým posudkom angažoval v prospech policajne stíhaných básnikov. Súbor jeho časopiseckých štúdií a recenzií z rokov 1955-1969 a 1990-2002 vyšiel v Triáde pod názvom Kritika a interpretácia (2002).