Je päťdesiat slov veľa alebo málo na to, aby sa v nich dalo povedať všetko podstatné? Malá El žije v Československu sedemdesiatych rokov. Násilie medzi rodičmi je neoddeliteľnou súčasťou jej detstva, neudivuje ju, ale poznamená. Patologické javy, ktorými je doma obklopená, v kombinácii so zvláštnou výchovou ju uzatvárajú do nechcenej izolácie, prepadá sa do súkromnej beznádeje. Šanca na iný život, ktorá sa objaví s príchodom nového spolužiaka, ktorý sa nebojí vzdorovať dobe a dokáže El pochopiť, nemá trvať dlho... Kniha Koho vypijú líšky čitateľa citlivo, a predovšetkým svojbytne vpravuje do neľahkého osudu jedného dievčatka. Každá z kapitol má presne päťdesiat slov, je príbehom sama o sebe, niekedy anekdotou, inokedy pointovanou básňou v próze, ale vždy pridáva ďalší kamienok do mozaiky celej knihy. Každá kapitola je trochu ako fraktál, v detaile vyniká celok. Debutantka Lidmila Kábrtová prichádza s originálnou literárnou hrou, vďaka ktorej zase raz záleží na každom slove.