Mnohovrstevnatý a nijako jednoduchý príbeh románu Koniec jednej ságy sa odohráva v niekoľkých časových aj miestnych rovinách. Časť deja prežíva asi desaťročný chlapec žijúci v izolácii prominentnej štvrti päťdesiatych rokov minulého storočia, odkázaný na spoločnosť starých rodičov a priateľstvo dvoch detí zo susednej vily, ktoré stihol podobný osud. Táto dejová línia sa prepletá s dedkovým rozprávaním o histórii rodiny tak, ako ju židovskí prapredkovia ústnou tradíciou oznamovali nasledujúcim pokoleniam. V románe sa teda spája strhujúce rozprávanie o postavách z tisícročnej židovskej minulosti s charakteristickými epizódami, ktoré vystihujú tiesnivú atmosféru počiatku komunistickej diktatúry, ktorej činiteľom a neskôr obeťou sa stal aj hrdinov otec. So zložitou dejovou konštrukciou ladí aj prelínanie rozprávačských rovín, sna so skutočnosťou, minulosti s románovou prítomnosťou, ktorá vyústi do smrti oboch starých rodičov a chlapcovho umiestnenia v ústave, kam sú internovaní synovia vysokých funkcionárov štátneho aparátu, ktorí upadli do nemilosti vládnucej kľučky. Román prekvapuje spätím dávnych príbehov s plastickým zachytením ako udalostí polovice 20. storočia v štátoch východného bloku, tak nezvyčajne hlbokým ponorom do psychiky detského hrdinu.