Úvodný zväzok edičného radu, venovaného českým panovníckym dynastiám. Štvrtého augusta 2006 sme si pripomínali 700 rokov od chvíle, keď bol v Olomouci, dva mesiace pred svojimi 17. narodeninami, zavraždený český a poľský kráľ Václav III., ktorým po takmer 450 rokoch vymrela přemyslovská (a súčasne jediná domáca) panovnícka. Počas týchto rokov sa na českom tróne vystriedali viac ako tri desiatky Přemyslovcov, rodu, pozdvihnuvšieho sa zo stredočeských nížin až k výšinám elitného klubu siedmich voliteľov cisára Svätej ríše rímskej národa nemeckého. Premyslom Otakarom I. začína množstvo silných panovníkov, výrazných osobností, ktorým sa darí vymaniť České kráľovstvo zo závislosti na nemeckých vládcoch. Od jeho čias už bola kráľovská hodnosť v Čechách dedičná, takže posledných päť přemyslovských panovníkov už zdobila koruna. Vo finále přemyslovského obdobia (za Václava II. a Václava III.) držala táto česká dynastia dokonca tri kráľovské koruny naraz – okrem českej aj poľskú a uhorskú. Koláž z najrôznejších dobových kroník, korešpondencie i výskumov historikov vytvára strhujúci kaleidoskop pútavého čítania, dokazujúci, že história nemusí byť len súborom suchopárnych faktov a dát. Kniha dáva čitateľom oi odpoveď na otázku kam sa podelili Přemyslove črievice a mošna z lyka, prechovávané dlho na Vyšehrade, kto nariadil v Čechách svätiť nedeľu - bez trhov a ťažkej práce, aká bola výška výkupného za mladučkého kravica Václava (II.), prečo bola Václavova druhá žena uprataná do Budyne nad Ohří a ktorá tajomná huslistka zatiaľ vládla na Pražskom hrade, ktorý z našich kráľov písal milostné básne, prečo bol v závere přemyslovskej éry problém so „zlatou mládežou“. To všetko a mnoho ďalších zaujímavostí ponúka táto kniha.