Kosia srdce je próza o magickej Prahe. Jej rámcom je pešie putovanie z Hlavnej stanice na Pražský hrad, ktoré sa odohrá počas jediného dňa. V početných reminiscenciách, odkazoch a spomienkach sa ale vyjavuje obraz Prahy od jej mytických počiatkov až po koniec dvadsiateho storočia. Deväťdesiate roky dvadsiateho storočia sú najčastejším časom príbehu, rozsiahly úsek textu je ale venovaný aj legende o Bruncvíkovi, spracovanej čiastočne parodicky, čiastočne v štýle fantasy. Reminiscencie na pražské legendy a povesti sa prelínajú s líčením prostredia úplne reálnych, od robotníckej ubytovne na periférii Prahy po luxusné priestory Obecného domu. Autor v sebe nezaprie básnika, v próze je ale uplatnené aj množstvo faktografie kunsthistorickej i historickej, početné sú odkazy na výtvarné diela späté s Prahou a avšak aj literárne citáty, od Kafky po Bondyho. Dá sa povedať, že autor sa zaoberá rovnako intenzívne úzkostným existenciálnym osamením jedinca manipulovaného spoločnosťou, ako chuťou piva v pražských krčmách a výčapoch a krčmovými historkami. Preberá minulosť miest notoricky známych, ako je Karlov most, ale zavádza čitateľov aj na okraj Prahy, kde sa z betonárky leje betón do nákladiakov s miešačkami. Gróf sa vo zväčšenom prachu histórie aj objavuje veci prítomne zázračné, akoby práve vytiahnuté z taviacej pece zasvätencov. V jednotný celok spája všetku tú pestrosť autorov precízny štýl a presná práca s jazykom.