Kostričky sú koncepčne ucelená doska, ktorá má tvar, tvár; výhradným autorom textov je básnik Lubor Kasal. Jeho silných obrazotvorných textov (či už braných z vydaných zbierok a postmoderne variovaných, či napísaných priamo pre Budoár) sa Marta zhostila tak prirodzene, že si možno ani poslucháč nevšimne, že nespieva svoje vlastné. Ďalším výrazným spojivom dosky je osobitá postprodukcia nahrávok vložená do rúk experimentálneho hudobníka Tomáša Vtípila. Ten s rozhodnosťou mäsiara miestami oholil nahrávku na kosť, mäso nasekal, nasamploval a späť naimplantoval. Svojou krídlovkou rozvinul trúbky hosťujúceho Pepy Hrebena a fagot Bronka Šmida tak, že dychy nakoniec sprevádzajú celý album. Vítanými hosťami sú hlasy speváčok Prune a Vladivojny La Chii a zvuk klavíra.

Telesnosť je na doske všadeprítomná téma. Ožíva neživé. Aj naopak. Na obale dosky vzniknutej v spolupráci s grafikom Františkom Eliášom kapela zápasí s kostrou a kožou párty-stanu. Nie a nie stan (podobne ako svoje skladby) zostaviť tak, ako sa podľa manuálu očakáva.