Väčšina z vás, aspoň podľa slovenských štatistík, sa s tým už stretla. V práci či inde v spoločnosti si pripadáte starší ako ostatní. Prestávate rozumieť správaniu niektorých ľudí. Vaši rovesníci sa stávajú cudzincami, s ktorými si zrazu nemáte čo povedať. Rozrastá sa vo vás nedôvera voči ostatným. Skrátka aby som parafrázoval slová piesne od skupiny Visací Zámok: „Neverte nikomu, komu je cez tridsať.“ A ak k tomu všetkému ešte prídete o prácu, kde ste pôsobili aj niekoľko rokov, nestačíte sa čudovať, ako sa váš svet radikálne zmenil. Čo je to príčinou? Kto za to môže? Neurobil som nič zle, len som sa snažil robiť veci, ako sa má. Lenže ako sa to vlastne má? Otázky sa roja v hlave a odpovedí sa nedostáva. Táto kniha nie je návodom, ako stredo-vekú krízu prekonať, len výrez zo života jedného človeka, ktorý sa do takej situácie dostal a chtiac nechtiac bol donútený k nej zaujať postoj.