„Plať pravidelne známky ROH a my ti dovolíme jazdiť na nákupy do NDR. Drž hubu, a môžeš si kúpiť trabanta...“ Aj takými pravidlami sa riadil náš každodenný život v prednovembrovom Československu. Odpudivá husákovská normalizácia nás nútila k pretvárke, predstieranej lojalite, kompromisom a klamstvom, len aby sme mohli viesť ako normálny život. Otvorene sa proti nej postavil len málokto. K týmto odvážnym patrila aj chartistka Lilian Landová, študentka jedného z pražských gymnázií, ktorú však ŠtB v roku 1979 dohnala k samovražde. Jej príbeh sa stal voľnou inšpiráciou pre román Krycie meno Študentka. Život románovej Lídy sa od jej reálneho predobrazu v mnohom líši, obe sa však stali obeťou rovnakého režimu. Obe žili v dobe, o ktorej sme si možno naivne mysleli, že je už minulosťou. História sa ale rada vracia a totalitné režimy, ako to dnes ukazuje putinovské Rusko, minulosťou rozhodne nie sú. Osud Lilian či Lídy by tak mal byť aj varovaním, aby sme návrat totality nedopustili.