Príbeh americkej polárnej expedície vedenej poručíkom AW Greelym patrí k najdramatickejším v histórii dobývania severného pólu. V roku 1881 vyplávala skupina dvadsaťpäť mužov na tuleňárskom parníku Proteus do jednej z posledných oblastí, ktoré doteraz neboli vyznačené na mapách, na samý koniec sveta. Jej poslaním bolo zriadiť najsevernejšie položenú vedeckú stanicu v Arktíde, ktorá by skúmala všetko od drsného počasia až po zamrznuté more, severnú polárnu žiaru a magnetické pole. Ďalej mala pátrať po posádke zo stratenej lode USS Jeannette. Hlavným cieľom však bolo dosiahnuť severný pól alebo sa aspoň dostať čo najďalej na sever - tento rekord bol pre polárnikov svätým grálom a už tristo rokov ho držali Briti.
Greely a jeho muži úspešne vybudovali výskumnú stanicu Fort Conger v odľahlom zálive severovýchodnej časti Kanady a dobyli vytúžené najsevernejšie miesto, kam doteraz ľudská noha nevkročila. Expedícia pritom prešla obrovskými útrapami. V nehostinnom ľadovom labyrinte musela čeliť napadnutiu vlkmi, vetrom o sile hurikánu, extrémnemu mrazu a stavom blížiacim sa šialenstvu v dôsledku mnohých mesiacov strávených v absolútnej tme. V lete 1882 Greely očakával príchod lode s posilou nových mužov a so zásobami. Tá však nepriplávala a rovnako tomu bolo aj nasledujúci rok. Žiadne z lodí sa nepodarilo prekonať ľadové bariéry. Greely vydal rozkaz na opustenie výskumnej stanice a presunu k skrýši potravín na myse Sabine.
Tí, ktorí zostali v nasledujúcich mesiacoch nažive, prešli peklom. Ľavy sugestívne líči zvuk praskajúceho ľadu, mráz polárnej noci a napätia. Vnímame strach stroskotancov uväznených na ľadovej kryhe, ktorú kvílejúci víchor unáša nevedno kam. Počujeme škrípanie a dunenie ľadového mäsa v okolitom mori. Sme svedkami mučivého hladovania a zúfalej snahy nájsť potravu.
Levy rozpráva skutočný príbeh statočnosti, ctižiadosti a odhodlania prežiť. Cituje z dobových denníkov, listov a telegramov. Publikáciu sprevádzajú mapy a autentické snímky seržanta George Rice, fotografa expedície.