Dva texty o významných talianskych mestách, ktorými autor poukazuje na umenie cestovať "básnicky" a návštevy cudzích miest tak prežívať ako jedinečné dobrodružstvá.

Láska k Benátkam, zostavená z rovnomenného textu az ďalšej prózy venovanej inému talianskemu mestu, Pordenone, nie je iba zápisníkom z ciest, nieto turistickým sprievodcom po pamiatkach. Obe mestá sa pre autora stali vnútorným zážitkom, v ktorom sa odráža celý jeho prístup k svetu – a hlavne jeho osobné videnie vecí; v tom zmysle je kniha tiež básňou v próze a trochu aj malým filozofickým traktátom – v duchu autorovi drahej „pešej metafysiky“. Text o Pordenone je tiež priamo koncentrátom toho prieskumu sveta - a hľadania jeho skrytého tajomstva -, ktoré je inou autorovou posadnutosťou; preto ho autor považuje za jeden zo svojich kľúčových textov.