Z Budoára starej dámy sa podarilo po štyroch rokoch vyniesť ďalší, v poradí štvrtý oficiálny album. Alternatívne rocková brnenská kapela zoskupená okolo frontmanky Marty Svobodovej a bubeníka Štefana Slobodu, prešla od posledného albumu výraznou premenou. Marta Svobodová zostala jediným ženským prvkom v kedysi "z troch pätín" dámskeho zoskupenia, čo so sebou samozrejme prinieslo aj zmenu celkového zvuku. Budoár sa stal vyzretou kapelou, ktorej ale stále dominuje nezameniteľný hlas Marty Svobodovej a jej skladateľský rukopis. Nový jedenásťpiesňový album zabalený v nápaditom a naozaj originálnom digipacku podčiarkuje úspešné dokončenie prestavby Budoáru.

Je iné, je rovnaké.

Je iné, pretože noví členovia kapely (Marek Laudát – gitara, Tomáš Doležal – dychový midikontrolér a Tomáš Ergens – basgitara) objavili v Budoári do tej doby neobývané miesta. Mimo charakteristický tiesňový spev Marty Svobodovej a razantné bicie súrodenca Štefana Slobodu, Budoár na novej doske stavia skladby predovšetkým na atmosférach - vytváraných zo zvukových plôch (Psie, Oči široko), rastrov (Ako to tá voda vie, Systém hadíc, Sýkoriek motívov (Ide dievča, Husia koža, Radar). Marta Svobodová štylizuje hlas menej ako predtým a používa jeho prirodzenú polohu. " Mám teraz radšej, keď na neho menej tlačím - viac než kričať od hladu, chcem hlad zdieľať ". Slová piesní neustále lovia v sýtych životných situáciách (Husia koža, Rybu alebo krtka, Psie), prijíma v SMS správach (Radar), alebo si ich berie od blízkeho básnika Petra Kováře (Ide dievča, Veci v inom dome, Sýkorkám). Album v pesničkárskom rukopise rozpoznateľne nadväzuje na predchádzajúcu tvorbu Budoáru, aranažmány sú však premyslenejšie a nálada melancho-ľudskejšia, než nahrávky predošlé. Aj keď erupcie a výlevy naživo, z konca pier a prstov sa nedajú porovnať s energiou, ktorú prináša počúvanie z dosky v súkromí, všetkou celosťou našich bytostí sme sa odtlačili do média CD - pre potechu v tichu, pre súkromné návštevy v Budoári. "

Marta Svobodová vysvetľuje názov albumu. " Pozýva sa Láva, pretože skladby na ňom postupom času vyvierali ako malé melodické erupcie vlastných zážitkov. A v tomto pohľade potom názov Láva prislúcha niečomu s osobnou a expresívnou minulosťou, zároveň však niečomu zakonzervovanému v definitívnem tvare - ako je album nahraný v štúdiu. "

Tajomstvo v obale

Obal je vyrobený z prírodného hnedočerveného papiera. "Sopka je vypľutý kopec, ktorého kráter-tvar ide v ploche popísať vrstevnicami. A tak pri druhom pohľade objavíš nadutú skrýšu s naznačeným otvorom, z ktorej je možné vyrezať vnútro - texty piesní" , vysvetľuje jeho autorka, Marta Svobodová. Tvar krátera-otvoru vychádza z vlastností jeho obsahu - jednotlivých skladieb, ako ilustruje kresba na disku. " A vyliate slová sú strieborné, pretože záleží na uhle pohľadu, uhle dopadu a odrazu. Svetlá a očí."


Kapela dosku nahrávala v dvoch jarných obdobiach rokov 2010 a 2012 v štúdiu Indies. Budoár starej dámy pokrstil novú dosku horúcou lávou 8. novembra 2012 v brnenskom klube Favál spolu s duom Longital. Pražský krst prebehne 15. decembra v klube Rock Café spoločne s kapelou Lajky.

Budoár starej dámy:
Štefan Sloboda (bicie, xylofón, hlas),
Tomáš Doležal (dychový midikontrolér, klarinet, tibetské misy, hlas)
Marek Laudát (gitara, väzba, hlas)
Tomáš Ergens (čistá, kreslená basová gitara)
Marta Svobodová (hlas, hlad, gitara rúk, sláčikom)