Zbierka sa skladá z úzko prepojených dvojíc básní a fotografií, pričom každá báseň sa odkazuje priamo na konkrétne fotografie (kniha nezaprie inšpiráciu Čiernou debničkou Ľudovíta Aškenazyho).

Huptychova zbierka obsahuje verše vzniknuté na prelome rokov 2014 a 2015, ktoré možno charakterizovať ako poéziu bilančnú, ako vnútorný hlas pútnika idúceho mestom i prírodou a sledujúceho plnosť sveta okolo seba, rovnako ako poéziu všedného dňa. Zbierkou tak preplávajú anjeli, bezdomovci, milenci, rozbité sochy a rozkvitnuté slnečnice i miesta, kde sa strácajú koľaje...