Milostný román v listoch. Dialóg dvoch ľudí, ktorí sa nikdy nestretli.

V závere románu Listár prihovára k umierajúcemu a blúznicemu hrdinovi Volodenkovi jeho halucinácie, cez ktorú celkom zreteľne presvitá obraz autora. Hovorí mu, aby si nezabudol zbaliť na cestu všetko, čo je dôležité, a Volodenka začína vymenovávať niektoré zo svojich spomienok. Okamih uchovania pamäte prostredníctvom prostého zaznamenávania postrehov, zážitkov a zážitkov je ako základom románu Listár, tak nosným pilierom celej Šiškinovej tvorby.