Kniha pozostáva zo súboru listov, ktoré Jiří Nemec napísal svojej manželke Dane, svojim deťom a priateľke Vere Jirousovej v roku 1979 z väzobnej väznice v Ruzyni, kde bol internovaný v súvislosti s procesom proti VONS. Za listy sú pripojené zápisky a citáty, ktorými si Nemec vo väzení pripomínal svojich obľúbených filozofov a spisovateľov, ale aj priatelia a súputníkov. Listy sú doplnené Nemcovou esejí Nové šance slobody, ktorá je v okruhu českého undergroundu považovaná za svojím spôsobom programovú, rovnako ako Jirousova Správa o Treťom českom hudobnom obrodení. Nasledujú sprievodné texty Ivana Jirousa Jiří Nemec - kňaz bez kolárku, Zbynka Hejdy O Jiřím Nemcovi znova a životopisný text Petra Blažka Dlhá cesta do Ruzyně. V obrazovej prílohe je mnoho fotografií a faximile dokumentu Štátnej bezpečnosti, ktorá na Jiřího Nemca viedla zväzok už od šesťdesiatych rokov. Listy z Ruzyně predstavujú dobové svedectvo plné originálnych myšlienok, kde popri komentovaní bežných udalostí a vznášaní všedných otázok prednáša Nemec filozofické úvahy, užíva citády či odporúča na čítanie najrôznejšiu literatúru. Stále tak svoje okolie ovplyvňuje. Skutočnosť, že korešpondencia medzi Danou a Jiřím bola vedená vo vnútri väzenského systému (Dana N. bola tiež vo väzbe), dáva situácii istý nádych absurdity. Originálny mysliteľ Jiří Nemec bol už roky jednou z najvýraznejších osobností českého intelektuálneho prostredia a disentu. Bol tiež jedným z iniciátorov českého undergroundu. Aj keď po ňom zostalo pomerne rozsiahle dielo, doteraz nebolo edične spracované.