Do obliehaného Sarajeva je roku 1992 vyslaný ako vojnový spravodajca Marco de Luca, aby sprostredkoval dramatický konflikt divákom talianskej televízie. Raz natáča v miestnom zborenom sirotinci. Bombardovanie prežilo aj malé, tmavovlasé dievčatko, ktoré sa k nemu inštinktívne primkne. Napadne ho bláznivá myšlienka, že by mohol sirotu adoptovať... Román známeho televízneho reportéra sa v Taliansku stretol s veľkým čitateľským ohlasom, dočkal sa niekoľkých vydaní aj filmového spracovania (L'angelo di Sarajevo). „Honom, preč odtiaľ, sú tam ostreľovači!“ Markov výkrik nevyvolal žiadnu reakciu. Starček ďalej drobnými krôčikmi pokračoval v chôdzi. „Sniper, sniper!“ kričal Marco a opakovane ukazoval ku kopcu po svojej ľavici, odkiaľ po ňom každým okamihom mohli vystreliť. Starík zdvihol hlavu a obrátil k nemu spýtavý pohľad. Rozopil paže, dlane obrátil k nebu, bradu hore, zavrel oči a nehybne čakal. Vyzeral ako Kristus na kríži. „Panenko Maria...,“ špitol Luciano a prstom stláčal na kamere gombík rec. Nikto ani nedutal. Starček tam stál bez hnutia pred svojim vrahom a vyčkával. „Ty vole, teraz ho zastrelí...“ Čas sa zastavil a vzduch okolo nich sa ani nepohol. Jediným počuteľným zvukom bolo bzučanie pásky, ktorá zachytávala každý okamih tej absurdnej scény.