Ako fotografka, portrétistka, odborníčka na dokumentačnú činnosť a autorka mnohých publicistických textov, sa Lucia Moholy (1894-1989) vzpiera jasnej kategorizácii. Pôsobila aktívne ako v avantgardných kruhoch, tak na poli informačnej vedy, kde prispievala k prehĺbeniu porozumenia vizuálnej reprodukcii. Oproti predchádzajúcim titulom venovaným Lucii Moholy, ktoré obmedzovali jej úspechy na päťročné pôsobenie na Bauhause, publikácia Lucia Moholy: Exposures prvýkrát zachytáva celú šírku jej publikačnej i fotografickej činnosti. Obsiahle eseje čerpajúce z nových archívnych nálezov odhaľujú jej mladosť v Prahe na prelome storočia, zapojenie v radikálnych sociálnych hnutiach v dvadsiatych rokoch 20. storočia v Nemecku v období Weimarskej republiky, emigrácii do Londýna, kde sa jej kolegami a priateľmi stali aj členovia skupiny Bloomsbury, ďalej jej pôsobenie v oblasti mikrofilmovej a vedeckej dokumentácie počas druhej svetovej vojny, pracovné pôsobenie v Turecku pre UNESCO aj jej prijatie mladšou umeleckou generáciou, vrátane Jána Tichého. Publikácia približuje, ako medziodborový prístup k fotografii uplatňovaný Moholy vo všetkých týchto kontextoch predznamenal postanalógovú súčasnosť tohto média.