Nacistické zločiny spáchané počas druhej svetovej vojny nemali dovtedy v celosvetových dejinách obdobu. Reakciou československej exilovej vlády bolo pripravenie tzv. veľkého retribučného dekrétu, ktorý na oslobodenom území zriaďoval mimoriadne ľudové súdy. O jednotlivých zločinoch potom rozhodovali päťčlenné senáty zložené zo sudcu z povolania a štyroch sudcov z ľudu. Celkovo sa muselo týchto 24 mimoriadnych ľudových súdov v prvej fáze zaoberať 132 549 prípadmi, z čoho verejní žalobcovia podali 38 316 obžalôb, na základe ktorých bolo odsúdených 713 osôb na trest smrti, 741 na doživotný ťažký žalár a 19 88 Po februári 1948 sa navyše otázka retribúcie znovu otvorila, pretože vládny akčný program novo vytvoreného kabinetu z 10. marca 1948 označil vykonanú retribúciu za nedôslednú a bola navrhnutá jej revízia, ktorá prebiehala do konca roku 1948.
Kniha obsahuje hlavné materiály pre posudzovanie činnosti mimoriadnych ľudových súdov, predovšetkým hlavné, ale aj súvisiace, právne predpisy, vykonávajúce predpisy, zápisy zo schôdzí vlád či judikatúru Najvyššieho súdu. Súčasťou je aj kapitola k obsahu spisov mimoriadnych ľudových súdov, metodika dát vypisovaných zo súdnych spisov, kapitoly o živelnej očiste, ktorá sa vykonávala ešte pred začatím činnosti mimoriadnych ľudových súdov, ao teórii stanného práva.