Román Mecenáš v obnosenej veste je o najväčšom českom mecenáši Jozefovi Hlávkovi. Jeho umelecký a osobný život od raného detstva zachytila Valja Stýblová v diele Lužanskej omše. V jej novom románe vystupuje Hlávka ako mecenáš na odpočinku, v obnosenej veste, ktorý už má za sebou mimoriadne plodný život nielen v počte stavieb, ktoré vykonal vo Viedni, Černovciach, v Prahe, v Taliansku a inde. Bol tiež jedným z posledných výrazných architektov cirkevných chrámov. Zarobil svojou prácou architekta a staviteľa rozprávkové bohatstvo, prekonal zákernú chorobu, ktorá ho upútala na invalidný vozík, a zase sa postavil na vlastné nohy. Dvakrát ovdovel a žil na svojom zámku v Přešticiach. Práve v tejto dobe začína nový román Valji Stýblovej. Hlávka vykoná čin, ktorý nemá v českej spoločnosti obdobu a vyžaduje aj mnoho premýšľania na jeho pochopenie. Hlávkovi sa podarilo založiť a vybudovať Českú akadémiu vied. Získal podpis cisára Franza Jozefa na zakladaciu listinu a činnosť vedeckej inštitúcie hradil zo svojich peňazí. Vyvolalo to veľa závisti, nedôveru a podozrenie, že sa Hlávka len na niečo hrá. Ale on naozaj všetko, čo mal, dal do svojej nadácie a žil tak skromne, že v tom jeho okolí videlo podivínstvo. Svoj majetok pre seba vôbec nevyužíval, ako by ho nepotreboval. Na prelome 19. a 20. storočia založil internáty pre vynikajúcich študentov a svoju nadáciu zaistil tak dômyselne, že funguje dodnes aj 100 rokov po jeho smrti. V románe vystupuje Hlávka ako človek, ktorý konkrétnymi činmi naplnil myšlienku, že duchovné a materiálne zázemie pre svoj rozvoj, ktorý český národ historicky stratil po Bielej hore, môže dať národ len sám sebe a získať ho späť aj prostredníctvom mecenášstva. Preto v Hlavkovom počínaní nenájdeme nič márnotratného a okázalého, naopak musíme obdivovať, s akou dômyselnosťou, racionalitou a veľkorysosťou dokázal využiť svoje bohatstvo na prospech českého národa.