Máj nie je pôvodná báseň, ale žánrový experiment založený na medzitextovom nadväzovaní. Prebásnenie kanonickej básne Karla Hynka Máchu je v ňom av pripojenom doslove poňaté ako „rekompozícia“ a pokus uplatniť postupy obvyklé pri preklade medzi odlišnými jazykmi. Pre niektorých je myšlienka „siahnuť na“ Máj bizarný. Iným tento krok poskytne vhľad do básne, ktorá je takmer dvesto rokov od svojho vzniku jazykovo predsa len ťažko prístupná. Myslí sa na dvojité publikum: na tých, ktorí Máj dôverne poznajú a sledujú detaily rekompozičnej práce, a na tých, ktorí si na experimentálny poetický jazyk prvej tretiny 19. storočia ešte len zvykajú. Máj, ilustrovaný Jánom Koupilom, je prezentovaný ako dialóg so starou básňou. Paralelne s ním je vytlačený text Máchova Máje z kritickej hybridnej edície M. Charypara, J. Flaišmana a M. Kosáka.