Malá Maja sa z domčeka na dedine odsťahuje do mesta. Chýba jej príroda, vtáky, záhrada. Medzi vysokými domami nie je ani kúsok miesta, kde by mohli rásť narcisy či jablone. Keď ich Maja namaľuje na chodník kriedami, dážď ich za chvíľu spláchne. A keď konečne nájde park, je celý vysypaný drobnými kamienkami a nikde ani kytička. Nakoniec ju zablúdený vtáčik zavedie k rozprávkovo krásnemu kvetinárstvu – lenže tam majú zatvorené. Vari v tomto meste naozaj vôbec nič nerastie? Rastie! Chodníkom prerazil malý výhonok! Maja si ho vezme a uloží do svojho pohára na poklady. Do pohára, kde je dosť miesta na to, aby v ňom kytička mohla rásť. Rast v meste, kde je dosť miesta na to, aby tam takýchto minizáhradiek vyrástli tisíce. K spoločnej radosti všetkých. Aj z mesta sa dá urobiť zelenšie miesto na život. Len treba niekde začať.