Tak si ma konečne všimol Casanova s tučnou šrajtofle. Jupí! Prvotnému šoku, že ma – modernú single ženskú, stretol osud Popolušky, som rada prepadla. Preberanie hrachu od popolu – mravčia práca pre najotrlejších – sa, zdá sa, podarila! Najprv som mu robila pomyslenie, upokojujúce zázemie, stlala postele a zasypávala ju ružovými lístkami. Romantika ako vyšitá! Lenže pán dokonalý všetko jednoduché od seba odrážal, ako by bol pingpongový stôl. Neskoro, ja som v tom už išla, pretože veľká zamilovanosť nie je nič nevysvetliteľné, preto sa nevysvetľuje, nemá žiadne dôvody, len obyčajne je. Neuvedomila som si, že chlap, ktorý má všetko, bude chcieť ešte niečo. Veľmi. Uistenie o nepostrádateľnosti. Z vysnívaného milionára sa vykĺbal obyčajný klamár klamavý. Medový klamár mal zalepené ústa od sladkých slov az vreciek trepal vízie splnených päťročných rokov a žiarivých desaťročiek. Poznávacím znamením mi malo byť, že neposlušní muži majú veľa ctiteliek, ešte viac mileniek a niekoľko bývalých manželiek - jednoducho - chlap, ktorý vonia po peniazoch, má jednu podstatnú príťažlivosť navyše. Pokiaľ lapenú ženu klamárova neposlušnosť nevydesí hneď na začiatku a nevezme nohy na ramená, vzniká príbeh, ktorý by nevymyslel ten najlepší spisovateľ.