Kniha poviedok z rokov 1986-2015 je pokusom o vytvorenie akejsi "holografickej mandaly", ktorej ústredným bodom sú tri základné otázky: Kto sme? Odkiaľ sme prišli? Kam ideme? Ktokoľvek sa nimi úprimne zaoberá, dôjde k Sókratovmu Viem, že nič neviem.

Cesta poznávania, ktorá vedie až do tohto bodu, je vždy bolestná. Je to ono Ježišovo "borenie starého chrámu". Avšak čím hlbšia je naša „neviem“, tým pevnejšia máme pôdu pod nohami. O tom všetkom pojednáva prvá časť tejto knihy. Jednotlivé poviedky prvej časti knihy sú ako zrnká piesku budúcej mandaly. Ako jednotlivé kamene chrámu „reality“ rozloženého až k samým základom.
Druhá časť knihy je ako samotné rysovanie obrysov a obrazcov mandaly; z chaosu "neviem" začína vystupovať mnohovrstvové "tuším". Zámerom bolo vytvoriť holografickú mandalu z poviedok, ktorej zmysel sa tu a tam mení podľa toho, z akého uhla sa pozeráme.
Tretia časť knihy - Pralesy duše - tvoria jednotlivé poviedky, ktoré poetickým a magickým spôsobom spracovávajú rovnakú tému. Pokiaľ v knihe nájdete zenový kóan, potrhlé poviedky, inšpiratívne duchovné dielo alebo blábol, je to v poriadku.
Knihu sprevádza rad farebných ilustrácií akad. maliara Otto Plachta.