Staromestský mariánsky stĺp patrí k najkontroverznejším barokovým pamiatkam - a to aj napriek tomu, že už uplynulo vyše sto rokov od jeho demolácie. Cieľom tejto publikácie je ukázať široké spektrum predstáv, reakcií a postojov, ktoré v sebe monument z dielne pražského sochára JJ Bendla zahrnul už v čase svojho vzniku. Udalosti roku 1648, ktoré sa stali príčinou jeho vztýčenia, analyzuje historik V. Vlnas.
A. Catalano a o. Fejtová zase vysvetľujú spôsoby presadzovania rekatolizačnej politiky v českých krajinách a ukazujú, prečo sa mariánsky stĺp stal dôležitou figúrkou na šachovnici politicko-náboženských udalostí. Náboženským životom barokových Čiech, prejavujúcim sa okrem iného slávnosťami pri staromestskom stĺpe, sa zaoberá J. Mikulec. Historikové umenie O. Jakubec a M. Šronek objasňujú fenomén barokovej vizuality a sakrálneho umenia a ukazujú premeny jeho sociálnej a náboženskej funkcie. Otázkam náboženskej praxe a imaginácie v širšom kontexte barokových mariánskych a svätotrojičných stĺpov sa venuje P. Suchánek. Knihu završuje analýza B. Jiřincovej, ktorá odkrýva kľúčové aspekty sprevádzajúce recepciu pobielohorskej doby a jej mýtus. Kniha tak prináša nielen rôzne pohľady na vznik a osudy tejto významnej pamiatky, približuje aj premieňajúci a vyostrujúci sa vzťah verejnosti k nej, ale predovšetkým detailne objasňuje podobu náboženskej transformácie, ktorá bola a je považovaná za jednu z najzásadnejších historických a kultúrnych premien v dejinách našej krajiny .