Ján Boháč (1956) vo svojom druhom románe Márnosti úniku (prvý román vyšiel v roku 2000 pod názvom A potom uvidíš...) rozpráva príbeh reštituenta, ktorý sám seba rozmaznáva podľa predstáv o bohatstve. Hotelier Jan Renner prežíva v domnení, že svoju vnútornú ohyzdnosť prestane vnímať, pokiaľ obmení štýl konzumu a občasnou podlosťou udrží svoj cit v klinickej smrti. Boháčov román je psychologický portrét zbohatlíka, ktorý síce nemá schopnosti rovnocenne nadviazať na dielo svojich predkov, ale užíva s komplexom menejcennosti výhody ich odkazu. Až raz, keď sa pre svoje ciele pokúsia zneužiť veľhory v Nepále, sa celý jeho život zmení...