Myslím, že zostaneme s Kotetom priateľmi do smrti. Už sa asi nevrátim do Tamleltu a nebudem jazdiť okolo vysychajúcej Atšány. Niekde na samom dne srdca mám však istotu, že by som v Kotetovom kráľovstve, s jeho ovcami a kozami, s jeho veľkou rodinou a dospelými synmi, s jeho dvoma somármi a ťavami, mohol žiť, keby, ako sa hovorí u nás, už ani na soľ nebolo. Keby sa mi zrútili všetky sny a premyslené pravdy, odišla posledná zástava lásky, Kotet by ma priateľsky uvítal, pohostil mätovým čajom a zažartoval. Mám nevystavený, ale stále platný pas do jeho kráľovstva. A keby som už, bože, odchádzal, stál by ako verná silueta pred tmavými stanmi a kynul mi na pozdrav, kým sa nerozplynem v okrovom horizonte horských hrebeňov.