Neuveriteľný, napriek tomu skutočný príbeh otca známeho amerického filantropa židovského pôvodu Georgea Sorosa, pôvodom z Maďarska, ako dokázal počas 10 mesačného krutého holokaustu v Maďarsku svojou šikovnosťou a predvídavosťou zachrániť životy nielen všetkým členom svojej rodiny, ale aj mnohým známym a ďalším Židom.
Doplnené dobovými fotografiami rodiny Sorosovej.

Z predhovoru George Sorosa:
Nie som schopný byť k tejto knihe objektívny, pretože opisuje obdobie môjho života, ktoré ma formovalo, a napísal ju môj otec. Otec bol pre mňa v tom čase najdôležitejšou osobou. Kniha opisuje udalosti, ktoré sa veľmi ostro vryli do mojej mysle, oveľa ostrejšie ako všetko to, čo som prežil neskôr.
Nemci vykonali okupáciu Maďarska 19. marca 1944. Rusi nás oslobodili 12. januára 1945. Po celých desať mesiacov sme žili v smrteľnom nebezpečenstve. …
Nie je to práve vhodné sa tak vyjadriť, ale tých desať mesiacov bolo vlastne najšťastnejších v mojom živote. Bolo mi štrnásť. Trvalo som bol v ohrození, ale mne sa zdalo, že otec má veci pevne v rukách. Uvedomoval som si nebezpečenstvo, pretože otec so mnou trávil veľa času a situáciu mi objasňoval, ale v hĺbke svojho srdca som neveril, že by sa mi mohlo niečo stať. Prenasledovali nás sily zla, ale my sme sa nachádzali na strane anjelov, pretože sme boli stíhaní nespravodlivo; okrem toho sme sa snažili zachrániť nielen sami seba, ale aj iných. Okolnosti nám nepriali, ale my sme sa napriek tomu cítili vo výhode.
Čo viac si môže priať štrnásťročný? Svojho otca som zbožňoval a obdivoval. On v mladosti prežil život plný dobrodružstva a my sme sa spolu kráľovsky bavili. Myslím, že určitý stupeň tohto nadšenia vyžaruje aj z tejto knihy, ale môj otec bol príliš skromný na to, aby sa chválil, koľkým ľuďom pomohol.
Môj otec bol veľmi dobre pripravený postaviť sa nemeckej okupácii, pretože niečo podobné prežil už skôr. Počas 1. svetovej vojny utiekol zo zajateckého tábora na Sibíri a zaplietol sa do Ruskej revolúcie. Naučil sa, ako si počínať v situáciách, keď normálne pravidlá neplatia. Skúsenosti ho zocelili. …
Tieto dobrodružstvá môjho otca zmenili. Jeho ctižiadosť sa vytratila. Cítil šťastie len z faktu, že žije. Jeho ambíciou sa stalo užívanie života. Páčilo sa mu dobre žiť a jeho cieľom nebolo hromadenie bohatstva. Materiálne statky považoval za príťaž, ktorá môže človeka potopiť alebo dokonca pripraviť o život. Bol to jediný mne známy človek, ktorý sa systematicky zbavoval svojich aktív... „Len tá časť kapitálu, ktorá je v mojej hlave, je dôveryhodná,“ hovorieval žartom. … Nasával som do seba jeho názory na život. To mi neskôr veľmi pomáhalo. Umenie prežiť som sa vyučil u skutočného majstra. Povaha mojej mamičky bola úplne iná. V knihe je to zrejmé.
Miloval som ich obaja hlboko. Snažil som sa nasledovať vzor svojho otca, ale s matkou som si bol bližší. Obaja sa tak stali časťou môjho ja. A pretože boli takí rozdielni, po celý život vo mne tieto dve rozdielne osobnosti bojovali. Ale to je iné rozprávanie, tu má slovo môj otec.