Autobiograficky ladené poviedky Matka vzala roha voľne nadväzujú na knihu U útulku 5, v ktorej Edgar Dutka stvárnil svoje zážitky z detského domova, kde strávil dva roky po tom, čo jeho matku zavreli na jeseň roku 1948 komunisti. Práve jej útek z väzenia a onedlho aj z Československa zachytáva úvodná a najrozsiahlejšia próza, podľa ktorej je pomenovaný celý súbor. V nasledujúcich poviedkach sme svedkami školských rokov hlavného hrdinu, kedy vyrastá v rodine pestúnov a rieši svoje zmätky citové aj iné. Milostné zrenie i tápanie, ako aj karamboly s režimom, ktoré zažíva mladý muž pri štúdiu vysokej školy a počas vojenskej služby, sú témou ďalších poviedok. Námety troch "austrálskych" poviedok vyťažil autor zo svojho ročného pobytu v Austrálii v rokoch 1968-1969; vtedy mohol prvýkrát po dvadsiatich rokoch uvidieť svoju matku.
Nakoniec sa rozhodol pre návrat a epizódy z normalizácie aj skúsenosti starnúceho muža zo súčasnosti vypĺňajú záverečné štyri poviedky.