Memoárový román vykresľuje portrét matky (Judit Vajdovej, ženy z významného maďarského rodu Csernovicsovcov a manželky židovského advokáta Ödöna Vajdy) na pomyselnom plátne, vypnutom medzi predvojnovým, komunistickým a súčasným Maďarskom na jednej strane a Spojenými štátmi, symbolom. Mimoriadny osud ženy, ktorá je po trýznivom a protiprávnom väznení donútená opustiť vlasť, kde zanecháva syna, je vykreslený na podklade opätovných stretnutí týchto dvoch ľudí, olemovaný americkou slobodou a podčiarknutý socialistickou neslobodou. Odpovedá na otázku, ktorú si kladie každý z nás – čo všetko treba obetovať, aby sme žili tak, ako naozaj chceme? Tragičnosť doby dokresľuje úplne nerománová autentická príloha listov a dokumentov Drahý dobrý Mátyási Rákosi, týkajúcich sa prepustenia autorovej matky na slobodu.