Nová kniha významného českého esejistu, básnika a filozofa Jána Suka má podtitul „život umelcov“, hoci môže byť vnímaná aj ako sága alebo freska slávnej umeleckej rodiny autorovho pradedo Antonína Dvořáka a predovšetkým deduška Jozefa Suka (1874–193). Skladateľov príbeh slúži ako východisko k polyfonickej úvahe o charaktere umeleckej tvorby na pozadí doby, ktorá až na výnimky býva voči umeniu a umelcom skôr nepriaznivá, nechápavá alebo dokonca ľahostajná. Sukov esejistický text sa vyznačuje množstvom literárnych, hudobných, výtvarných a filozofických paralel aj kontrastov vytvárajúcich farbistú mozaiku osudu českého skladateľa, ale postihujúcich aj všeobecnú charakteristiku údelu tvorcov v prelomovej epoche devätnásteho až dvadsiateho prvého storočia. Sukov básnivý esej nie je iba umeleckou biografiou alebo memoárovou knihou. Súznieva s textami venovanými fenomenológii umenia a esencii tvorivého procesu, aké kedysi napísali Gaston Bachelard alebo Antonin Artaud. Podobne ako oni aj Ján Suk je kritický voči dnešnej spoločnosti do značnej miery rezignujúci na duchovné a estetické hodnoty. Napriek tomu v knihe o „melancholickom storočí oblaku“ vyslovuje nádej v návrat „orfického“ alebo múzického princípu čeliaceho barbarizácii a medializácii súčasného sveta.