Napriek tomu, že štúdia HL Dreyfusa a P. Rabinowa je jednou z vôbec prvých knižných publikácií venovaných Michelovi Foucaultovi, stále patrí k tým najdôkladnejším a najoriginálnejším knihám, ktoré boli tomuto filozofovi kedy venované. Autori systematicky skúmajú Foucaultovo – v čase vydania ich textu doposiaľ neuzavreté – dielo, pričom základným východiskovým bodom sa pre nich stáva Foucaultov „metodologický“ spis Archeológie poznania. Na tomto základe potom vymedzujú Foucaultovo myslenie ako voči štrukturalizmu, tak voči hermeneutike, a interpretujú všetky kľúčové motívy Foucaultovho teoretického projektu: teóriu diskurzu, subjektu, moci, rozdiel medzi archeológiou a genealógiou atď. Kniha je doplnená rozhovorom so samotným Foucaultom, a tiež týkajúcom sa otázky moci.