Kniha sleduje premeny vnímania a interpretácií profilových dejinných osobností (Priemysel Otakar II., Karol IV. a Jiří z Poděbrad, Ján Žižka, sv. Cyril a Metod, sv. Václav, richtár Kubata) a fenoménov (vzťah k monarchii, husitstvu, , česko-nemecké vzťahy, postoj českej spoločnosti k cirkvi a jej symbolom, rodinná pamäť a jej verejné prejavy) v českej historickej tradícii od neskorého 18. storočia do prvej štvrtiny 20. storočia. Text sa zaoberá predovšetkým aktualizačným potenciálom týchto postáv a fenoménov ako miest pamäti v českom národno-emancipačnom hnutí 19. storočia av samotnom procese utvárania moderného českého národa.