Pod povrchom všedného dňa. Tereza je rozvedená a život si spestruje milenci. Klára je vtáčik v zlatej klietke. Eva sa obetovala deťom a rodine. Karla si chce poriadne užívať. Alice sa snaží nebyť plačka ako jej matka. Petra už toho má tak akurát a plánuje so životom seknúť, ale Magdalena začne zase túžiť. Ich príbehy sa v ničom nepodobajú, napriek tomu sa tieto ženy v určitý moment stretávajú a vstupujú si do života bez toho, aby o tom vedeli. Po experimentálnej prvotine Koho vypijú líšky prichádza Lidmila Kábrtová so zbierkou voľne previazaných poviedok, ktoré udivujú svojou priezračnosťou. Životy hrdiniek, o ktorých Kábrtová píše, sú síce neurovnané, ba pohádzané, presne ako životy väčšiny z nás, ale z literárneho hľadiska je tu všetko na svojom mieste. Podobne ako v poviedkach kanadskej spisovateľky Alice Munroovej sa tu so slovami zaobchádza ako s priehľadnými fóliami, aby náhodou nezacláňala tomu podstatnému: okamihom, keď sa pohnú tektonické dosky niekde pod povrchom všedného dňa a nič už nikdy nebude také, aké to… — ale bolo to vlastne vôbec niekedy také?