Vo svojej jedenástej básnickej zbierke Hana Karolina Kobulejová osobitne otvára námety, ktoré sú základom jej poetického cyklu. Vytvorená elipsa dáva šancu sledovať púť slnečného lúča, ktorý umožňuje známe zátišie uvidieť novo. Nachádzanie citu a vzájomnej blízkosti, prenikanie pod povrch vecí, javov i neobvyklých dojmov, to je len niekoľko z mnohých aspektov, ktorými čitateľom odhaľuje svoj vnútorný svet. Prostredníctvom básní nám naznačuje, že k prezretiu môžeme dôjsť kedykoľvek, kdekoľvek av dôsledku treba aj nepatrného impulzu, pretože s každým naším nádychom niečo končí, ale zároveň aj začína. Niekedy hlasno a inokedy ticho nás vyzýva, aby sme sa vydali na cestu sebapoznania, ktorá nás dovedie k množstvu úžasov, a na rozdiel od ostatných ciest si môžeme byť istí, že sa vďaka nej posunieme ešte ďalej. Kam? To už záleží na nás.