Prvý trapas v živote zažila Sofija hneď na začiatku, keď sa v roku 1982 začala uprostred nočného Belehradu drôt na svet. V meste bola kvôli výpadkom elektriny tma a rozvŕzané auto nemohlo vyjsť kvôli obmedzeným dodávkam benzínu. A do toho hašteriví rodičia, ktorí sa pohádali aj cestou do pôrodnice. Skrátka Balkán so všetkým, čo k tomu patrí.
Juhoslávia 80. rokov bola síce svetlejším miestom na život než ostatné komunistické krajiny, ale ani tam to slobodou alebo tovarom neprekypovalo. A po smrti Tita sa začali dostávať na povrch spodné temné prúdy, nacionalistické vášne a tenze prameniaci z dedičstva druhej svetovej vojny, kedy sa Srbi a Chorváti vraždili navzájom. Ako to dopadlo, vieme dobre. Prišli ďalšie brutálne vojny...
Tragikomické rozprávanie s ironickým nadhľadom o detstve a dospievaní medzi dvoma svetmi pomáhajú preniesť sa cez neľahkú situáciu dievčatka a dospievajúce dievčatá, ktoré nevedia, kam patria. Do Juhoslávie? Do Austrálie? A keď už má pocit, že sa jej konečne podarilo zakoreniť, sťahuje sa opäť na druhý koniec sveta. A tak sa na jej ceste k plnoletosti a pochopeniu svojho miesta a role stretávame s postavičkami ako z Kusturicových filmov: zbraňami rinčiacimi politikmi, kráľovnými krásy, kšeftsmanmi z jugo diaspóry aj prvými jugo ajťákmi... A uprostred toho panoptika sa malá Sofija snaží zorientovať zamilováva sa do tých najnevhodnejších kandidátov, počúva jugo rock a predovšetkým… cnie sa jej rovnako ako všetkým ostatným po Juhoslávii, aká bola.