Mladším princom a súčasne hrdinom tejto publikácie je poľný zbrojmajster rakúskej armády Karl Gustav Wilhelm, princ Hohenlohe-Langenburg (1777-1866). následne habsburského vojska. Zúčastnil sa dvanástich veľkých bitiek av žiadnej z nich nebol ranený. Neskôr sa naučil žiť životom vojaka, ktorý nebojuje, ale slúži v mierových posádkach. Zakúsil slasti a strasti života štátneho úradníka v jednom z najvyšších štátnych úradov habsburskej monarchie a stál pri zrode novodobého ministerstva vojny v roku 1848. Potom prežil dlhých osemnásť rokov vo výslužbe v Brne, na prestížnej adrese, v priestrannom byte v Žerotínskom roku 1866 zomrel - jeho meno nie je na žiadnom vojnovom pomníku a hrob bol bez stopy zničený v päťdesiatych rokoch 20. storočia.
Osud mladšieho princa bol osudom bojovníka i vojaka v dobách mieru, utečenca pred revolúciou i vedomého odporcu nových vladárov. Služba bola jeho zásadným životným postojom, popri tradičnej zodpovednosti za vlastnú rodinu. Žil dlho, ale zmeny sveta akceptoval iba čiastočne. Predovšetkým mu bola vzdialená akákoľvek zmena ideových postojov, nikdy sa neidentifikoval so žiadnym z novodobých národov. Odmietal predovšetkým revolúcia - čím viac ich v živote stretol, tým viac ich nenávidel. Jeho súčasníci v ňom videli muža, ktorý si "málokedy nechal ujsť príležitosť vykonať niečo dobré". Biografia princa Gustava je tak nielen súčasťou vojnových a vojenských dejín, ale aj súčasťou dejín rodu Hohenlohe a kultúrnych dejín 19. storočia.