Cesta životom je vždy plná prekážok, len ich prekonávanie môže viesť k splneniu sna.
Jakub Nabi, lekár kurdského pôvodu, napísal pútavý autobiografický román. V spomienkach sa vracia do Iraku do rodného Kurdistanu, krajiny zmietanej neustálymi vojnami a chudobou.

Ako malé dieťa musel po útoku irackej armády na Kurdov utiecť a žiť niekoľko rokov v utečeneckom tábore v susednom Iráne. Vojnu, tvrdý režim Saddáma Husajna i boje medzi jednotlivými kurdskými frakciami zažil na vlastnej koži. Po návrate do Kurdistanu, zasiahla rodinu ďalšia rana, otec na následky mŕtvice ochrnul na polovicu tela a všetka starosť o početnú osemčlennú rodinu zostala na mamičke. Jakub od mala musel mamičke pomáhať zarábať peniaze. So svojim oslíkom rozvážal vodu, predával zeleninu, pri štúdiách pracoval v reštaurácii, po štúdiách ako ošetrovateľ v nemocnici.
Už v Kurdistane musel bojovať s miestnymi predsudkami. Ako dieťa bol zasnúbený s vlastnou sesternicou, on sa však zamiloval do inej ženy a snažil sa bojovať s miestnou tradíciou a vydobyť si právo na vlastné rozhodnutie o svojom živote. Chcel študovať medicínu, ale rodičia s tým nesúhlasili, nemali peniaze na štúdiá, nakoniec sa dostal iba na dvojročnú ošetrovateľskú školu. S takým osudom sa nechcel zmieriť! Chcel byť lekár! "Vesmír sa spojil" a on dostal ponuku štúdia medicíny v "raji", v mene Európa. Avšak ani jeho cesta do Európy nebola jednoduchá. Musel sa zžiť s úplne inou kultúrou, inými zvykmi, inými hodnotami a úplne inou tradíciou. Nemal peniaze, musel prerušiť školu a pracovať… stretol niekoľko osudových žien… a študoval…