Keď pršalo, namaľoval na stenu dáždnik. Pýtal som sa ho, prečo tu je, aon sa pýtal, prečo som tu ja. Mohykáni sú knižkou o hľadaní identity v novom prostredí. Postavy z minulosti a súčasnosti spája zvýšená citlivosť az nej vyplývajúca nepraktickosť a outsiderstvo. Rozprávač sa do svojich hrdinov vciťuje a snaží sa pochopiť, čo je pod povrchom javov. Zo severných Čiech sa cez bariéru uplynulého času autorovi otvára milovaná južná Morava. Rieka pri Tvrdoniciach sa prepletá v čase detstva lužnými lesmi, kde kuňakajú žaby, bzučia komáre a mihajú sa jašterice a kde strýko František nahodil udicu vrecúška. Kuchyňa dedinského stavania, babička, králiky a pán pes rámujú krajinu prvotného očarenia, ale aj vracajúcich sa výčitiek, pubertiak nevie, čo môže spôsobiť. V ďalších impresiách prebleskujú životné strasti strýka Františka, vojna, stratená láska Anežky a päťdesiate roky. Krikľavý strýko bol pôvodne poštmajster, neskôr tehliarsky robotník a svojrázny keramik... Nostalgická časť knižky farbisto vykresľuje príbehy dedinčanov, ktorí sa navzájom poznajú a po generácie žijú v symbióze s vinicami, riekou a prírodou okolo. Kontrapunktom balady o južnej Morave je výpoveď o komunite vlasatcov, ktorí sa schádzali v zastrčenej libereckej krčme U Krákory, kam unikali na prelome 70. a 80. rokov z radostného budovania reálneho socializmu. Nevieme, odkiaľ kto prišiel a čím sa živí, krajina sa zmrskla na zafajčený preplnený lokál. Niečo všetci robiť musia, inak by ich zavreli, ale táto partia sa nechce zarovnať, priradiť sa. Kto zmizol, vrátil sa za čas zamĺknutý a ostrihaný. Haty, Bery a Keson intenzívne hľadajú nejakú zmysluplnú alternatívu k okolitému znormalizovanému spôsobu života. Básnik Snehuliak je pábiaca vierozvesť, jeho kabalistická poézia asi ľudstvo neosvieti, ale zapadnutá krčma je v zošedivej dobe žriedlom imaginácie . Mohykáni vykresľujú, ako autor vnímal totalitný režim. Myslím ale, že zachytávajú všeobecnejší rys, ako sa tí, ktorí si v srdci nesú obraz domova, snažia nájsť zmysel svojej existencie v prostredí, vyznávajúcom iné hodnoty. Je to prípad Čechov v cudzine aj väčšiny prisťahovalcov k nám. Nad zglobalizovaným svetom žiaria rovnaké reklamy, ale problém je, ako v ňom žiť, aby sme nestratili to jedinečné, čo v nás je.