Ferdinand Havlík je medzi českými profesionálnymi hudobníkmi jedným z najobdivovanejších interpretov jazzovej hudby. Je úspešným kapelníkom, skladateľom a rovnako známym humoristom, ako sa už o tom mohli čitatelia presvedčiť v úspešnej knižke Historky Ferdinanda Havlíka, ako ich zapísal a prerozprával Jiří Suchý (Maxdorf 2008).
Základné ladenie Havlíkovej autobiografia Môj život s klarinetom je o niečo vážnejší. Havlíkove spomienky sú strhujúcim príbehom českej populárnej hudby druhej polovice 20. storočia. A je úplne jasné, že je to príbeh autentický, rozprávaný naživo, ale citlivo, bez dnes obvyklej senzáciechtivosti. To je veľmi cenné najmä u prominentných osobností českej populárnej kultúry, ktorých osudy sú širšej verejnosti často prezentované účelovo skreslené. bulvárnymi médiami.
S výnimkou úzkeho okruhu Havlíkových priateľov len málokto poznal druhú stránku jeho osobnosti, tú nerecezistickú. Ferdinand Havlík bol celý život mimoriadne vnímavým pozorovateľom, skvelým psychológom a navyše človekom natoľko vzdelaným, že si pri čítaní jeho spomienok neúmyselne uvedomíme, že čítame históriu celej českej spoločnosti. Avšak históriu videnú očami človeka, ktorý sa vďaka svojmu talentu a umeniu dostal aj tam, kam sme napríklad my ostatní nemali prístup.