Keď Karl Knoblauch ako sedemnásťročný nastúpil 18. novembra 1938 ako dobrovoľník vojenskú službu v poddôstojníckej škole pozemného vojska v sliezskom Frankensteine, ešte vôbec netušil, aká neobvyklá vojenská kariéra ho čaká. Ako poddôstojník v 195. cyklistickej rote 95. pešej divízie zažil v rokoch 1939 a 1940 zabezpečenie Západného valu a podieľal sa na útoku na Francúzsko. Po návrate z ťaženia na západ sa prihlásil k lietajúcemu personálu luftwaffe, kde absolvoval výcvik pozorovateľa. So 14. letkou diaľkového prieskumu bol nasadený na strednom úseku východného frontu. Ako letec prieskumného, ťažkého stíhacieho a bombardovacieho lietadla tu so svojim Ju 88 zažil bojové akcie s veľkými stratami v ohniskách bojov pri Smolensku, pred Moskvou a pri Rževe a od roku 1943 veľké ústupové presuny. Po 165 bojových rokoch dostal vyznamenanie Železným krížom 1. triedy a Nemeckým krížom v zlate. Pri útoku sovietskych stíhačiek utrpel ťažké zranenie a musel od svojej letky odísť. Po svojom uzdravení, medzitým povýšený na poručíka, viedla jeho ďalšia cesta k 1. výsadkovej tankovej divízii Hermann Göring.