Spomínanie nemeckého literárneho vedca Karla Kohuta (1936 v Olomouci) na detstvo, ktoré strávil v Lipníku nad Bečvou, na povojnový odsun a ťažké začiatky v novom domove v Hesensku. V pozadí privátneho osudu plného zaujímavých, tragických i veselých momentiek ožívajú takzvané veľké dejiny, ktoré nikto z protagonistov príliš nechápal a ani ich nemohol ovplyvniť. Kohutovi rodičia sa hlásili k nemeckej národnosti, otec bol stolár. Po skončení druhej svetovej vojny bol rodine zabavený všetok majetok av septembri 1946 bola odsunutá do Nemecka. Nový domov našla v obci Niederscheld, kde autor strávil mladosť. Po absolvovaní gymnázia študoval romanistiku, anglistiku a politológiu na univerzite v Marburgu, kde v r. 1965 získal doktorát v odbore románska filológia. Akademická dráha ho zaviedla do Duisburgu (1974-1982), Eichstättu (1982-2004) a Mexico City (2004-2007).
Hneď po ukončení štúdia v šesťdesiatych rokoch sa rozbehol do svojej starej vlasti; stretol sa tu s amerikanistom Jozefom Jarabom, neskorším rektorom olomouckej Univerzity Palackého, a spriatelil sa s ním; po páde železnej opony jazdil prednášať na tunajšiu katedru romanistiky. Kniha je doplnená množstvom historických fotografií. Z nemčiny preložila Ingeborg Fialová-Fürstová.