Oblasť okolia Blanska je neodmysliteľne spojená s Moravským krasom. Pôvodne ju ľudia pre svoju poetickosť nazývali Moravským Švajčiarskom a najmä na prelome 19. a 20. storočia sa stali obľúbeným miestom návštevníkov nielen z Brna, ale aj zo vzdialenejších miest. Pojem Moravské Švajčiarsko vymedzuje pás územia, tiahnuci sa od Stĺpu až po brnenskú Líšeň. Nájdeme tu všetko, čo môže príroda ponúknuť. Či už krasové útvary, prírodné pamiatky, či rôzne druhy flóry a fauny, vyskytujúce sa práve tu, na tomto nádhernom mieste južnej Moravy. Je to tiež miesto mnohých bádaní, či už speleológov alebo historikov, ktoré umožnilo nahliadnuť do vnútra krasových jaskýň a spoznať život prvých predchodcov človeka na tomto teritóriu. Kniha blanenského zberateľa pohľadníc Milana Sýkoru a fotografa Milana Šustra nazvaná „Moravské Švajčiarsko na starých pohľadniciach“ však neponúka iba prírodu, ale aj diela vzniknuté ľudskou činnosťou. Nájdeme v nej vedľa mesta Blanska, Adamova či Bielovíc nad Svitavou aj ďalšie ľudské sídla Moravského Švajčiarska. Na starých pohľadniciach môžeme spoločne obdivovať Nový hrad či zámok v Rájci, pútnické miesta vo Vranove, Krstine a Stĺpe, železnej hute alebo železničnú trať s pôvodne desiatkou tunelov vinúcou sa údolím pozdĺž rieky Svitavy od brnenských Obřan až po Rájec nad Svitavou.