Námornému kapitánovi Václavovi Bourovi sa lode stali osudom. Knižka "Na moriach sú cesty tvoje..." ho natoľko ovplyvnila, že šiel za týmto skoro nesplniteľným cieľom. Absolvoval Vyššiu priemyselnú školu v Děčíne, odbor vodnej dopravy. Po maturite nastúpil ako plavčík na starú REPUBLIKU, prevádzkovanú Československou námornou plavbou. Po ročnej praxi sa dostal na Vysokú námornú školu v Odese. Celý život venoval moru, ktoré sa mu stalo životnou láskou.
Náhle sa loď opäť rozhojdala. Oceán prudko dýchal, sťažoval prácu lodných žeriavov. Nestávalo sa mi často, aby som plával z búrky do búrky, ale teraz, v priebehu štyroch hodín, vietor zmohutnel z troch na deväť ballov Beaufortovej stupnice, more sa spenilo, vietor zasvistol a loď sa začala vzpínať ako neskrotný žrebec, snažiaci sa zhodiť svojho . V tom čase už boli nákladové priestory vodotesne uzavreté, lodné žeriavy upevnené a zabezpečené.
Poetické líčenie mora sa snúbi s pútavým líčením prístavov a krajín, ktoré kapitán Václav Boura s československými loďami navštívil. Štyri desiatky rokov - od štúdií na Vysokej škole námornej v Odese po odchod do dôchodku - strávil na mori. Hoci spomienky na cudzokrajné krajiny boli napísané v čase jeho aktívneho pôsobenia, sú stále živé, plné zaujímavostí, jednotlivé zážitky vtiahnu čitateľov do deja. Autor nepopisuje iba daný stav krajiny v čase, keď ju navštívil, nazerá aj do jej histórie. Okrem práce a problémov na lodi av prístave líčia aj niektoré námorné zvyky, napr. rovníkový krst, a nezabúda ani na deti námorníkov, ktoré sa s matkami zúčastňujú plavby a aj vďaka kapitánovi Bourovi si z nej odnášajú veľké zážitky. Svoje spomienky poňal s humorným nadhľadom. Zo všetkého však srší láska k moru a lodiam, na ktorých strávil svoj život.