Vedľa svetovo presláveného románu Leto v Baden-Badene (česky Priestor 2015), ktorého témou sú výjavy zo života FM Dostojevského a jeho druhej ženy Anny Grigorjevny, je Leonid Cypkin autorom dvoch autobiografických noviel Most cez rieku Neroč (1973) a Norartakir (1 šestnástich poviedok napísaných v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Svetlo sveta uzrel celý tento súbor prvýkrát až v roku 2005, keď vyšiel v moskovskom nakladateľstve Novoje litěraturnoje obozrenije.
V najrozsiahlejšej novele Most cez rieku Neroč líči Cypkin svoje detstvo v predvojnovom Minsku a tragický obraz úteku stoviek tisíc ľudí v júni roku 1941 z Minsku, ktorý vzápätí padol do rúk nemeckých okupantov. Aj v ďalších textoch čerpá Cypkin z často tragických osudov svojej rodiny; jeho otec lekár bol za stalinského teroru zatknutý, ale vyviazol na príhovor vplyvných známych, strýko a dve tety zahynuli v sovietskom gulagu, babička a ďalší príbuzní zomreli v minskom gete.
Štýlovo je súbor rozmanitý, od krátkych bezsyžetových poviedok cez dlhšie poviedky so zložitejším dejom až k rozsiahlym novelám, z ktorých najmä Norartakir sa blíži prúdom rozprávania autorovho románu Leto v Baden-Badene.
Vydaním tohto súboru próz sa tak českému čitateľovi dostáva kompletného literárneho diela zabudnutého a znovuobjaveného veľkého ruského spisovateľa.