Kniha Možnosti čítania ponúka interpretáciu diela Karoliny Svetlé na pozadí diskurzu českej literárnej kritiky druhej polovice 19. storočia. Autor sa sústredí na dobové prístupy k podobám a funkciám národnej literatúry, zameriava sa na problematiku úloh kladených na českého spisovateľa. Nad prózami Karoliny Svetlé otvára otázku, v akej miere mohla táto "spoločenská objednávka" ovplyvňovať individuálny umelecký rukopis. Zaujíma ho problém autorskej i čitateľskej reflexie vlastenecky výchovnej tendencie literárnej tvorby. Toto dobové prijatie tendencie daného druhu ako faktora, ktorý žiaducim (nie limitujúcim) spôsobom prednastavuje utváranie zmyslu umeleckého diela, chápe ako výraz dedičstva rane obrodenských ideových konštruktov, ako prejav pohybu v mýte o vzkriesenom národe - pohybe, ktorý v rámci tak čitatelia zdieľajú so svojou spisovateľkou. Odpoveď na otázku, ako sa základné aspekty vtedajšieho diskurzu o českej literatúre vzťahovali k spisovateľkinej tvorbe a akými cestami bola Svetlá vynesená do pozície stelesneného ideálu národného slovesného tvorcu, hľadá autor v druhom oddiele knihy. So zohľadnením základných polôh dobovej kritickej recepcie diela Karoliny Svetlé sa potom v treťom oddiele pokúša formulovať vlastné rozumenie autorkinmu umeleckému výrazu. Pozornosť zameriava predovšetkým na problém špecifických umeleckých postupov na poli poetiky literárnej postavy (citový a mravný vývoj výnimočných hrdiniek, rozvíjanie dramatických príbehov lásky zavŕšených motívom položenia obete atp.); kladie si otázku, v akom vzťahu sú tieto postupy voči napĺňaniu vlastenecky výchovnej tendencie, v akých ohľadoch je možné práve v týchto prvkoch vidieť prejavy onoho pohybu v obrodenskom mýte. Skúmaným materiálom sú tu predovšetkým jaštedské romány z prelomu šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 19. storočia (Dedinský román, Kríž pri potoku, Frantina, Nemodlenec), autor však prihliada aj na otvorene tendenčné prózy z neskorých fáz tvorby Karoliny Svetlé.