Básníkova už desiata zbierka originálnym spôsobom prehlbuje a rozširuje jeho doterajšiu tvorbu. Samotný názov prezrádza, že autor hľadá rôzne možnosti, ako utvárať svoju poetiku; vedľa drobného epického útvaru napíše koláž, či básnický fragment vedľa aforizmu, a začlení inšpiratívny citát do osobných myšlienok. Základným tónom je tu téma času, ale uskutočňovaná mnohými spôsobmi av mnohých dimenziách. Živé obrazy z plynúceho sveta okolo nás alebo momentky v historických kulisách sú vždy zároveň hlbokými reflexiami časovosti. Autor nám toto zásadné, az hľadiska vnímania ľudskej bytosti nepochopiteľné určenie však necháva pálčivo pocítiť – napríklad v obrazoch pokojnej, nevinnej prítomnosti, keď sa ešte zdanlivo nič nedeje. Všíma si však znepokojujúcu koróziu tohto unikavého prítomného momentu, náznakov a predzvestí budúceho zániku, ktorý je už nejako pevne zasadený v časovej štruktúre, alebo sa naopak pozerá na túto chvíľu už z hľadiska nastalých udalostí. Autor takto z mnohých strán a uhlov krúži okolo momentu keď veci, udalosti aj samotný život prestávajú byť, a ukazuje ich uzamknutosť v ľudskom vedomí, kde všetko začína aj končí.