Zbierka básní Kataríny Piňosovév edícii: Druhý rad edície Analogónu.

Spomienka na Swansea

Počúvaj rev schodov
ktoré ma priviedli sem
kde biely drôt vĺn
rozrezáva čelá
a otvorené päste papradia
drví členky
nekonečné šnúry kovových guličiek
ma hojdajú zo strany na stranu
keď sa trepem v rohu neba

Tvorbu chápe básniřka ako snahu "odstraňovať ťažké nánosy, ktoré človeku bránia vidieť a vnímať skutočnosť". Stačí "zbystriť zmysly natoľko, aby sa človek mohol skutočnosti dotknúť a objavoval v nej zázračno".
Zázračno v realite poníma Katarína ako "energiu, ktorá svojim iskrivým spájaním vecí a súvislostí presahuje rozumové vnímanie sveta". Tvorba je pre ňu mágia, pričom hlavné zistenie však spočíva v paradoxe, že všetko, čo mágia odhaľuje, už všade okolo nás existuje - že "skutočnosť sama ohromuje svojou mnohotvárnosťou", že človek len "musí niečo […] otvoriť vo svojom vnútri, ako keby aktivoval svoju sopku". Potom môže to, čo existuje, vrátane prízrakov a vidín, portrétovať.
Bruno Solařík

Katarína Piňosová, narodená 30. novembra 1973, je členkou Skupiny česko-slovenských surrealistov.
Venuje sa verbálnej aj vizuálnej tvorbe. Je autorkou zbierky básní Húsenica smrtihlava (2000) a knihy textov a poézie Vnútorný cestopis (2014).
Jej tvorba bola publikovaná doma aj v zahraničí:
Surrealist Women (2002),
New European poets (2008), The Return
of Kral Majales (2010), SOL English
Writing in Mexico (2013), Antológia
českej literatúry (2004), Antológia českej
poézia, II. diel (2007), Letenka do noci
(2003), Jazdec na Delfíne (2005), revue
Analogón a iné literárne časopisy.
Okrem realizácie mnohých vlastných aj kolektívnych výstav doma aj v zahraničí ilustrovala publikácie:
Za sudy s petrolejom (1999), The Alphabet of Trees (2000),
Ísť pevne za svojím imbecilom (2002), Bláznov dom (2004)
Útržky zo zápisníka zosnulého prírodovedca (2009).