Na Modrovousovom hrade je rozsahom nie príliš dlhý, myšlienkovo však nesmierne hutný a po jazykovej i argumentačnej stránke strhujúci esej, ktorým sa George Steiner zaradil medzi popredných filozofov kultúry svojej doby. Tematicky nadväzuje na štúdiu TS Eliota z roku 1948, ktorá skúma podstatu kultúry a jej postavenie v západnej spoločnosti. Steiner ide však ešte o niečo ďalej a kladie zabúdané av mnohých prípadoch doposiaľ nevypovedané otázky, ktorými „našu“ kultúru predstavuje v úplne novom svetle. Čitateľ má tak možnosť podniknúť unikátnu historicko-filozoficko-literárnu sondu do dejín západnej civilizácie, ktorá odhaľuje vzrušujúcu, ale aj značne znepokojujúcu súvislosť medzi vyspelou civilizáciou a kultúrnym barbarstvom. Ústrednou tézou, ktorou sa Steiner snaží obhájiť, je tvrdenie, že holokaust nemáme chápať ako exces, ale ako sprievodný jav modernity, vyvierajúci z príliš veľkej stávky na človeka, a že určité príčiny neľudskosti a všeobecnej krízy hodnôt, ktoré viedli k súčasnému prehodnoteniu kultúry, možno paradoxne nájsť v samotnom srdci civilizovanosti.