Dvanásť štúdií v knihe výtvarného a literárneho kritika Radima Kopáča (1976) má ako svorník titulný okraj, kultúrnu perifériu, čiže tú oblasť, ktorá je napospol ako mimo tunajší umelecký, poťažmo literárny kánon, tak mimo záujem médií, a nielen tých mainstreamových. K fenoménom, ako patafyzika, naivizmus, mystifikácia, rómska literatúra, akt vo fotografii alebo erotika v literatúre, existujú po roku 1989 možno čiastkové príspevky, nie však sumarizujúce, rekapitulujúce texty. Práve takú ambíciu majú kapitoly tejto knihy: chcú byť sprievodcami po témach, nie literárno- či umenovednými výkladmi, majú za skromný cieľ priblížiť a obzrieť terén, predviesť jeho široký potenciál. Proste ukázať smerom, ktorým sa chtiac nechtiac hlavný prúd vždy obráti pre svoju ďalšiu potravu - na okraj.